aktuality
V apríli minulého roka sa zrútila časť strešnej konštrukcie budovy krematória. Dôvodom bolo nesprávne kotvenie stavebných panelov obvodovej konštrukcie ešte z čias výstavby. Svoju rolu však zohrala i rokmi zanedbaná údržba. Havarijná situácia si vyžiadala nutnosť rekonštrukcie celej strechy. Súčasťou stavebných prác bola aj výmena podhľadov a presklenia.
Exteriér budovy krematória je charakteristický materiálovým kontrastom a dôrazom na hmotu. Kamenné obloženie v dolných častiach a neušľachtilý, ale zato výrazný hliníkový plášť strešných podhľadov, ktorým architekt Pavol Merjavý podčiarkol celkovú masívnosť, tvoril protipól k čistému a vzdušnému interiéru hlavnej obradnej sály. Práve strešné podhľady dodávali stavbe jej expresívnu a nezameniteľnú podobu.
Je potešením, že rekonštrukcia exteriérových častí toto všetko zohľadňuje. Staré, značne poškodené obkladové lišty boli síce nahradené novými, avšak strešné podhľady si zachovávajú materiálnosť, štruktúru aj farebnosť originálnej fasády. Za nové boli vymenené aj vstupné presklenia a panoramatické okno hlavnej sály. Aj tieto prvky, zdá sa, nahradili vhodné alternatívy, dodržiavajúce pôvodné členenie a subtílnosť rámovej konštrukcie.
Pozornosť by si však zaslúžilo aj širšie verejné priestranstvo. Predovšetkým travertínové obklady sú v súčasnosti najviditeľnejšie degradujúcim prvkom. Ideálny dojem nezanechávajú ani nánosy novších pokusov o čiastočné rekonštrukcie (schody so zábradlím pri toaletách) a dávnejšie doplnky vonkašieho mobiliára (lavičky z útlej kovovej konštrukcie vs. pôvodné masívne kamenné lavice). Tieto zásahy pôsobia rušivo, bez akejkoľvek estetickej kvality, či logickej nadväznosti k architektúre krematória a celého areálu.
Súčasná rekonštrukcia je podľa plánov mesta prvou etapou modernizácie krematória. V tej druhej sa počíta už aj s výraznejšími zásahmi v interiéri. Ostáva dúfať, že aj tie budú citlivo reagovať na pôvodný stav a rozvinú charakteristické prvky tohto výrazného architektonického diela.
Názov projektu: Opatrenia na zmiernenie a prispôsobenie sa nepriaznivým dôsledkom klímy – zlepšiť lokálnu mikroklímu budovy Magistrátu mesta Košice a jej priľahlého okolia
Investor: Mesto Košice
Medializácia projektu a vizualizácie: https://kosice.korzar.sme.sk/c/23082840/uz-buraju-40-rocne-schody-kosickeho-magistratu-nove-budu-zelene-z-eurofondov.html
Odkaz na projektovú dokumentáciu: https://josephine.proebiz.com/sk/tender/25716/summary
Nekoncepcia plánovania
Na hlavnom schodisku budovy Magistrátu mesta Košice v týchto dňoch prebiehajú stavebné práce. Mestom realizovaný projekt, ktorý si kladie za cieľ zlepšiť lokálnu mikroklímu budovy a priľahlého okolia, počíta s demontážou schodiskových stupňov. Centrálnu časť nástupného schodiska tak má po novom tvoriť vegetácia. Ďalšími úpravami má následne prejsť rozsiahla plocha priľahlého námestia. V pláne je odstránenie povrchovej dlažby a výsadba dažďovej záhrady. Strechy vstupného traktu A, zasadačkovej časti traktu B a zadnej časti traktu G sa majú zmeniť na zelené. Zamýšľané je aj využitie dvoch fasádnych stien objektu F na plochy pre popínavé rastliny.
Pôvodná idea regenerácie verejného priestranstva tak dôležitej budovy, akou je sídlo mesta, je bezpochyby vítaná. Vzhľadom na klimatickú krízu a nutnosť adaptovať mestské stavby na túto novú realitu je obohacovanie o prvky zelenej infraštruktúry logické a žiadané. Napriek tomu musíme ako Iniciatíva za modernú architektúru vyjadriť pochybnosti k realizácii tohto konkrétneho návrhu, a to aj z hľadiska celkovej koncepcie.
V súčasnosti v Iniciatíve za modernú architektúru spracovávame podklady, ktoré by mali slúžiť ako usmernenia pre budúcu rekonštrukciu budovy Magistrátu mesta Košice, s dôrazom na vyššiu mieru zachovania hodnotných formálnych prvkov. Je preto z našej strany nepochopiteľné, že v čase kreovania odporúčaní ako naložiť so stavbou tohto typu a významu dochádza k zásahu, ktorý s týmito odporúčaniami nie je zosúladený.
Namiesto prístupu, ktorý by riešil otázku zelene, klimatických opatrení, verejného priestoru a architektúry komplexne a jednotne, tak vzniká čiastkový výstup obmedzujúci budúce úvahy o revitalizácii územia. Stavebný zásah síce môže mať pozitívny dopad na mikroklímu budovy a časti územia, avšak v dostatočnej miere nezohľadňuje širšie vzťahy, špecifické potreby časti znevýhodnenej verejnosti, jednotný výraz a charakter prostredia, či možné budúce využitie námestia.
Spomenutým negatívam by bolo možné predísť, ak by bola riešenému územiu priznaná dostatočná dôležistoť a jednotné pravidlá pri rekonštrukčných prácach. Veľa možností pre nové intervencie a skvalitnenie verejného priestoru v takom rozsahu a význame, v akom sa to ponúka tu, v našom meste nemáme. Vypustenie inštitútu architektonickej súťaže, realizácia verejného obstarávania, ktorého výsledkom je len jeden účastník a absencia priamejšej komunikácie s verejnosťou o zámere tak ponúka rozpačitý výsledok.
Mesto Košice postupne spracováva množstvo strategických dokumentov, ktoré by mali byť reflektované pri príprave zadaní. Napriek tomu nedochádza k zosúladeniu stratégií a požidaviek v zadaniach pre projekt. Ďalším problémom je častokrát to, že najnižšia cena vzhľadom na rozsah a podrobnosť zadania neodráža detailnosť a potrebu prieskumov. Projektant potom musí riešiť neplánované úlohy, na ktoré nemá dostatok času a prostriedkov. Vznikajú nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku predražujú a komplikujú realizáciu vo všetkých stupňoch, končiac náročnou údržbou.
V Iniciatíve za modernú architektúru sa od roku 2021 venujeme budove Magistrátu mesta Košice. Na základe architektonicko-historického zhodnotenia sme konštatovali, že stavba má z hľadiska dejín povojnovej architektúry v regióne patričný význam. Okrem definovania formálnych prvkov, ktoré sú hodné zachovania, sme už v tomto prípade zdôrazňovali skutočnosť, že pre samotný pôvodný návrh budovy, vznikajúci v polovici 70. rokov, bola otázka verejného priestranstva a zelene dôležitou súčasťou. Regenerácia a výsadba novej zelene by tak mala vychádzať z pôvodných ideových zámerov, resp. postupovať v súlade s architektonickým charakterom budovy a jej okolia.
Stavba predstavuje dielo s výraznou kompozičnou hrou. Čisté biele materiálové prevedenie zo vzácneho travertínu podčiarknuté pásovými kovovými presklenými fasádami pozdvihuje jednotlivé objemy celkovej štruktúry.
Opodstatnenie schodiska ako nástupného priestoru
Pôvodná stavba vznikla na výrazne exponovanom mieste na miernom svahu. Zámer predpokladal stavbu ako dominantu voľného priestranstva, ktorá sa mala stať hlavným bodom a vizuálnym vyústením plánovaného pešieho ťahu, ktorý by prostredníctvom verejného parku prepojil nové mestské centrum s historickým, ako súčasť tzv. „celomestského centra“. Zeleň tak mala vo veľkej miere obklopovať stavbu, ako je to badať z úvodného projektu.
Riešenie okolia bolo v prospech otvorenej pohľadovej nástupnej osi. Plocha námestia, terasovito koncipované schodisko, predpolie a výškovo odstupňované horizontálne bloky administratívnych častí budovy dotvárali rozsiahly otvorený priestor orientovaný pre peších.
Súčasný zásah vnímame negatívne najmä vzhľadom na význam schodiska ako monumentálneho vstupu. Intervencia v podobe oplechovanej rámovej konštrukcie pre vegetáciu v celkovej šírke 17,5 m okresáva schodiskovú časť na dva bočné 6 m úzke pásy. Po formálnej ani materiálnej stránke nenadväzuje na hlavný výrazový prvok budovy. Tým je postupne sa rozvíjajúca horizontalita ako vhodná architektonická odpoveď na konkrétne miesto. Zároveň nová intervencia do schodiska nezohľadňuje kameň ako dominantný materiál exteriéru stavby a jej okolia.
Problémy ozelenenia
Ďalší plánovaný stavebný zásah predstavuje vybudovanie trávnatej plochy a dažďovej záhrady na mieste námestia pred objektom. Sadové úpravy sa tak koncentrujú do najdominantnejšieho priestoru. Návrh vo veľkej miere okresáva zhromažďovaciu plochu. Tým obmedzuje alternatívy pre nové zásahy, ktoré by v budúcnosti rozvíjali plnohodnotnú funkciu námestia.
Funkcia dažďovej záhrady je bezpochyby vítaným prvkom, avšak ani v tomto prípade nenachádzame zohľadnenie väzieb na okolie: zhromažďovací priestor, pešie trasy, objekt fontány s jej prislúchajúcim mobiliárom a okolitú zeleň.
Jeden z prvotných návrhov pôvodného projektu z r. 1975 počítal s miestom pre monumentálnu plastiku priamo na námestí v hlavnej nástupnej osi. Takýto dominantný prvok priestoru by kompozične vyvážil hmotu fontány a mohol na seba prebrať rolu významného bodu, od ktorého sa bude odvodzovať nový koncept verejného priestranstva námestia. Výsadba dažďovej záhrady na zvolenom mieste však budúce úvahy o možnom doplnení priestoru o umelecké dielo značne obmedzuje.
Z dostupných dokumentov máme k dispozícii rozsah vtedy navrhovanej výsadby aj špecifikáciu drevín, záhonov z okrasných kríkov a tráv, ktoré boli využité. Zjavný bol zámer vizuálne uzavrieť námestie na severovýchode vysokou zeleňou a z juhovýchodu nízkymi kríkmi. Počítalo sa tak s gradáciou porastu od pohľadovej kolmej osi na vstup.
V neposlednom rade sa vynára otázka ďalšieho spracovania demontovaného materiálu. Demontáž nástupníc zo žulových dosiek predstavuje značný objem, ktorý by mal byť spätne využiteľný. Je otázne ako sa zhotoviteľ a investor s ostatnou časťou hodnotného materiálu vysporiada.
Jedným z hodnotných prvkov je charakteristický travertínový obklad plášťa budovy. Na čelnú a bočnú stenu južnej časti objektu F má byť podľa projektu inštalovaná lanková konštrukcia pre popínavé rastliny. V prípade potreby projektant zdôrazňuje možnosť demontovania, avšak narušenie fasády pri osadení a deinštalovaní môže urýchliť jej degradáciu. Zvolené miesta nepovažujeme za vhodné. V priebehu rokov sa najvýraznejšie stavebné zásahy na budove udiali práve v tejto časti F, kde sa momentálne nachádza pošta. V tomto objekte došlo ku kompletnej dispozičnej zmene, odstráneniu pôvodného interiéru a výmene vstupnej presklennej fasády. Výrazovým spojivom k ostatným častiam budovy ostávajú len niektoré exteriérové prvky, z ktorých najvýraznejšie sú práve čisté kamenné steny.
Ich prekrytie tak opticky túto vizuálnu príslušnosť k celku narúša. V prípade využitia popínavých rastlín sa mohlo uvažovať o iných častiach, kde by vyčlenenie konkrétnej steny z jednotného celku nepôsobilo tak výrazne.
Technické a estetické komplikácie navrhovanej intervencie
- Špecifikácia filtrácie pritekajúcej vody do retenčných nádrží v dažďovej záhrade.
- Plán údržby.
- Nejasné umiestnenie riadiacej jednotky závalhy na fasádu pri schodisku
- Detail umiestnenia prívodu vody k závlahe striech ako potrubie stupačky po fasáde
Vizualizácie navrhovaného priestoru pred magistrátom. zdroj: MMK Odkaz na projektovú dokumentáciu: https://josephine.proebiz.com/sk/tender/25716/summary
V dostupnej dokumentácii chýbajú vyjadrenia jednotlivých dotknutých orgánov k projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie.
Posledný zo série seminárov IMA bol určený prevažne odbornej verejnosti, študentom a študentkám architektúry a príbuzných odborov.
Okrem projektov IMA bola predstavená metodika hodnotenia a ochrany architektúry 2. polovice 20. storočia NPÚ a Register modernej architektúry – projekt Oddelenia architektúry HU SAV. Zaoberali sme sa otázkami angažovaného výskumu aj súčasnou problematickou praxou ochrany povojnového dedičstva.
https://www.archinfo.sk/kalendarium/rekonstrukcia-a-ochrana-architektury-2-polovice-20-storocia.html
So žiakmi a žiačkami maturitných ročníkov Strednej priemyselnej školy stavebnej a geodetickej v Košiciach sme diskutovali o architektonických kvalitách a zachovaní budov z 2. polovice 20. storočia v súvislosti s rôznorodou podobou mesta.
Snahou bolo viesť žiakov a žiačky k pochopeniu kultúrneho dedičstva, a tým i k poznaniu a kultivovanému pohľadu na architektúru danej doby.
29. 9. 2021 sa v Kultúrno-vzdelávacom centre Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach uskutočnil prvý seminár IMA venovaný problematike zachovania architektúry minulého storočia.
Seminár Rekonštrukcia a ochrana architektúry 2. polovice 20. storočia bol určený pre aktérov stavebných procesov, vlastníkov nehnuteľností, zástupcov mesta, kraja, verejnej správy, samosprávy a odbornej verejnosti. Predstavili sme niekoľko príkadov dobrej a zlej praxe a diskutovali o možnostiach vhodných stavebných úprav či komplexných rekonštrukcií.
O aktivitách IMA, hodnotách architektúry povojnového modernizmu a jej fotografovaní sa dočítate v článku Dávida Gaberu z Denníka N.