Dom ČSSP

Z iniciatívy Zväzu československo-sovietskeho priateľstva a na základe uznesenia Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska vznikol v roku 1961 v Bratislave prvý Dom československo-sovietskeho priateľstva (ČSSP) ako špecializované kultúrno-osvetové zariadenie. Jeho hlavnou náplňou bolo šírenie pozitívneho obrazu o Sovietskom zväze. Prostredníctvom rôznych podujatí, výstav, vzdelávacích aktivít, besied a súťaží sa malo domáce obyvateľstvo socializovať k priateľstvu so Sovietskym zväzom. V duchu východoeurópskeho internacionalizmu bola cieľom integrácia krajín východného bloku do spoločného „socialistického sveta“.

Politika priateľstva

Nový typ inštitúcie tak bol priamym produktom politiky „priateľstva“ medzi Sovietskym zväzom a satelitným Československom po druhej svetovej vojne. Tento projekt priateľstva oscilujúci medzi uplatňovaním hrubej a mäkkej sily, ako trefne poznamenala americká historička Rachel Appelbaum, nebol len záležitosťou vysokej politiky a diplomacie, ale reálne sa prepisoval do každodenného života na jednej aj druhej strane. Zahŕňal kultúrnu výmenu, osobné styky a vzťahy na úrovni spriatelených organizácií, turizmus aj výmenu tovarov. Nový význam naberal najmä v období normalizácie, kedy bolo po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy nutné napraviť pošramotené vzťahy a upevniť priateľstvo, od ktorého sa časť populácie odklonila. Aj z tejto logiky boli podľa bratislavského vzoru v 70. rokoch zakladané ďalšie domy po celom území Slovenska. Zvyčaje však boli umiestňované v starších historických objektoch, ktoré pre nový účel prechádzali rekonštrukciami. Príkladom sú Košice, kde bol Dom ČSSP zriadený v secesnom Tostovom paláci alebo dom v Banskej Bystrici nachádzajúci sa v bývalom sídle Komunistickej strany.  Výstavba samostatných budov v modernistickom poňatí bola ojedinelá. Prvou novou účelovou stavbou bol Dom ČSSP v Humennom. Vzhľadom na blízkosť štátnych hraníc dvoch socialistických republík – ZSSR (dnešná Ukrajina) z Východu, PĽR zo Severu – išlo o strategickú voľbu. Sieť domov v roku 1979 rozšíril dokončený obvodový dom v Bratislave II., známy pod menom Darnica (už asanovaný) a Dom ČSSP v Komárne z roku 1980 (dnešné Mestské kultúrne stredisko).

Nový prístup k architektúre pre kultúrne účely

Predsedníctvo Zväzu československo-sovietskeho priateľstva v Bratislave 21. septembra 1974 schválilo investičný zámer výstavby „Domu internacionálnej družby v Humennom“ v náklade vyše 10 mil. Kčs. V súvislosti s výstavbou sa v prameňoch objavuje aj názov „Dom družby“, až po kolaudácii a zahájení prevádzky sa ustálil „Dom československo-sovietskeho priateľstva“ ako názov stavby aj samotnej špecializovanej kultúrnej organizácie. Dom sa mal stať predovšetkým zázemím pre Okresný výbor Zväzu ČSSP, ktorý dovtedy sídlil v nevyhovujúcich priestoroch staršieho rodinného domu. Zároveň však mal rozšíriť priestorové kapacity mesta, ktoré by slúžili kultúrno-výchovným funkciám.

Rok od schválenie zámeru bolo odovzdané stavenisko a položený základný kameň. Podľa návrhu architekta Františka Jesenka z prešovského Stavoprojektu sa začalo s výstavbou na voľnej ploche Sídliska II. v tesnom susedstve centra. Na rozdiel od iných občianskych stavieb realizovaných v tomto období, stavba začala aj bola ukončená v termíne a počas doby výstavby sa neudiali podstatné zmeny. Objekt prešiel po dokončení do vlastníctva Okresného národného výboru, avšak činnosť domu bola sústavne koordinovaná a schvaľovaná Zväzom a štátnymi orgánmi.

Dvojpodlažná budova vhodne zapadla do prostredia okolitej zelene a nižšej obytnej zástavby. Architekt Jesenko mal už v Humennom skúsenosť so stavbou pre kultúrne účely. Realizácia domu ČSSP však predstavuje iný prístup. Namiesto pravouhlej jednoduchej hmoty a racionálneho radenia priestorov, ktoré uplatnil pri stavbe kultúrneho domu, v tomto prípade pracoval s členitosťou. Hlavným výrazovým prostriedkom sa tak stala krivka, prepísaná do pôdorysu aj samotnej hmoty, tvarovanej až sochárskym spôsobom. Skôr než kultúrny dom v Humennom môže tento prístup pripomenúť skoršiu Jesenkovu realizáciu vojenského múzea vo Svidníku s dvojicou vyvýšených polkruhov.

Avšak zatiaľ čo krivka múzea je obmedzená na základné geometrické tvary s monochrómnou fasádou, pri dome ČSSP architekt využil väčšiu variabilitu prvkov a rôzne rytmy zakrivenia. Dochádza tu k striedaniu materiálov, prázdnych plôch a sklenených výplní, vystupujúcich stien a zapustených balkónov. Aj keď bola použitá len tradičná tehlová stenová konštrukcia, v niektorých častiach častiach v kombinácii so železobetónom, Jesenko dokázal vytvoriť veľmi dynamickú architektúru, ktorej každá fasádna strana je iná.

Dominantným fasádnym prvkom je keramický plášť z červeno-hnedých kabrincových tvaroviek. Povrch hlavnej sály je prevedený v drsnej omietke, v dekore s geometrickou štruktúrou. Okenné presklenia lemujú pásy z drevených dosiek. Výrazným prvkom fasády je aj kovový reliéf od Jozef Vacháleka. Ten pôvodne navrhol omnoho expresívnejšiu štruktúru, realizovaná však bola ideovo viac vyhovujúca plastika so stredovou hviezdou.

Vstupný foyer v dispozičných krivkách slúžil ako spoločenský a výstavný priestor, z ktorého sa návštevníci dostávali do hlavnej 400 miestnej sály opatrenej drevenými akustickými obkladmi. Z foyer bola prístupná „zelená“ izba poézie s interiérom v dobovom dizajne, predajňa kníh a čitáreň. Na prvom poschodí sa potom nachádzali miestnosti s kľudnejšou prevádzkou. jazykové kabinety a učebne, klubovne. Súčasťou interiérového vybavenia boli atypické vitríny, sedenie, svietidlá aj umelecké diela. Podobne ako zvonku aj vo vnútri  drevené a textilné obklady stieň, či štruktúrované betónové stropy.

Činnosť

9. decembra 1977 bola za účasti architekta a zástupcov spoločenských organizácií daná slávnostne do užívania novostavba Domu ČSSP v Humennom. Svoju prevádzku dom započal od 1. januára 1978 a v nasledujúcom období plnil činnosti podľa koncepcie zameranej na „prehlbovanie československo-sovietskeho priateľstva“, a to prostredníctvom organizovania tematických výstav, premietania sovietskych filmov, organizovania literárnych podujatí, výučby ruského jazyka.. Silnú propagandistickú zložku mali „mítingy družby a priateľstva“, oslavy štátnych a politických výročí aj agitačné strediská, ktoré boli zriaďované popri domoch ČSSP a plnili politicko-agitačnú prácu v prospech Komunistickej strany.

Dom bol aj miestom, kde prichádzali na stretnutia s funkcionármi i bežnými občanmi zahraničné delegácie, hostia a osobnosti vedy, techniky a kultúry, ale aj turistické návštevy zo spriatelených socialistických krajín. Zvýšená pozornosť v programe sa venovala predovšetkým deťom a mládeži. Usporadúvané boli zväzové literárne a vytvarné súťaže, prednesy poézie či  východné koncerty. Koncom 80. rokov tu zázemie našiel aj detský spevácky zbor „Úsvit“, viaceré hudobné skupiny, výtvarný krúžok „Paleta“ a fotoklub „Reflex“.

S argumentom vysokej ročnej návštevnosti (50 tis. návštevníkov) dokonca v roku 1987 vtedajší riaditeľ Domu ČSSP Ján Lukáč predložil odboru kultúry Okresného národného výboru návrh na vypracovanie predbežnej štúdie prístavby. Snahou bolo rozšíriť priestory domu o klubové zázemie, fotokomoru, výtvarné dielne a ďalšie prevádzkové a skladové priestory. K dopracovaniu projektu prístavby bol opäť oslovený architekt Jesenko. Z finančných dôvodov bol však tento návrh zamietnutý.

Či už išlo o skladanie pionierskych sľubov, kvízy, besedy alebo výstavy, v dome ČSSP dochádzalo ku kultúrno-výchovnej socializácii, ktorá mala pre návštevníctvo aj pozitívne konotácie. Návšteva inštitúcie tak mohla byť spájaná aj s individuálnymi úspechmi a záujmami. Tým sa zároveň  v spoločnosti vytváral aj vzťah k samotnému objektu. Nie ako k niečomu „cudziemu“, ale ako k miestu spájanému s rozvíjaním záujmov a trávením voľného času. V kolektívnej pamäti a jazyku sa navyše udomácnilo pomenovanie „Červený dom“ odkazujúc skôr na pôvodný keramický plášť než ideologický obsah.

Kultúra a osveta: kontinuita funkcie                              

Dom československo-sovietskeho priateľstva v Humennom síce vznikol z politickej logiky kultúrnej diplomacie v štátnom socializme, jeho činnosť a história však presahuje obdobie jedného režimu. Kontakt s domom na báze kultúrnej a voľnočasovej každodennosti mali obyvatelia mesta i regiónu aj po roku 1989.

Pokusom transformovať organizáciu a zachovať ju relevantnou v novej politickej realite, bolo premenovanie domov a hľadanie ich novej náplne. Dom ČSSP v Bratislave sa tak zmenil na Dom priateľstva. Namiesto dovtedajšieho sovietskeho kultúrneho priestoru sa uvažovalo o orientácii na novovzniknuté zahraničné spoločnosti a skomercionalizovanie organizovaných podujatí. Ruštinu mala nahradiť ponuka nových kurzov anglického a francúzskeho jazyka. Podobne ako v Bratislave sa vyvíjala situácia aj v Humennom. Rada ONV na svojom zasadnutí v marci 1990 schválila nový štatút a premenovanie na Dom kultúry národov. Návrh nového programu už mal zohľadňovať „širšiu pôsobnosť poznávania kultúry, života, vedy a umenia jednotlivých národov“. Zároveň mali priestory slúžiť aj potrebám politických strán, občianskych hnutí a iných organizácií.

Avšak so zánikom Zväzu československo-sovietskeho priateľstva došlo v roku 1990 aj k zrušeniu pôvodných domov ČSSP. Bratislavský model sa azda aj kvôli veľkej konkurencii v podobe iných kultúrnych inštitúcií, predovšetkým transformujúcich sa domov kultúry, divadiel a galérií, adaptovať nepodarilo. Majetok, ktorý pripadol do správy Ministerstva kultúry bol prerozdelený medzi iné organizácie. V Humennom sa však aj po zrušení Domu ČSSP prevádzka v objekte zachovala. Dom sa stal zázemím pre osvetu a naďalej slúžil kultúrno-výchovným aktivitám, avšak už bez silného politického pozadia.

Po reforme štátnej správy v roku 1996 prešlo osvetové stredisko spod zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry na kraj. Objekt sa tak dostal do vlastníctva novozriadeného Prešovského samosprávneho kraja. Konali sa tu výstavy, recitačné a výtvarné súťaže, tanečné kurzy. Stále fungovali záujmové kluby a spevácke zbory.

Genéza zániku verejnoprospešnej funkcie

Na základe rozhodnutia Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja sa však v apríli 2015 Vihorlatské osvetové stredisko, ktoré v budove sídlilo, zlúčilo s múzeom. Bolo nútené budovu opustiť a presťahovať sa do priestorov v kaštieli. Predstavitelia kraja uvádzali ako dôvod racionalizáciu a šetrenie nákladov na prevádzku, avšak na otázku, aká bude budúcnosť budovy, odpoveď nemali. Až na jar nasledujúceho roka kraj klasifikoval budovu Červeného domu ako nepotrebný majetok a vyhlásil verejnú obchodnú súťaž na jej predaj. Kúpna cena mala byť minimálne vo výške stanovenej znaleckým posudkom 385 000 €. Kritériom pri vyhodnotení ponúk zároveň mala byť ponúkaná cena a podnikateľský zá­mer. Mimo rozpravy v krajskom zastupiteľstve však žiadna verejná diskusia k využitiu a budúcnosti domu neprebehla.

Dve za sebou vyhlásené obchodné súťaže nemali žiadneho záujemcu o kúpu. Kraj pre ďalšiu súťaž v apríli 2016 upravil podmienky a následne akceptoval  jedinú ponuku 180 000 € od záujemcu, ktorý avizoval premenu domu na zdravotnícke stredisko. Budova spolu s pozemkom o rozlohe viac ako 5000 m2 pripadla novému vlastníkovi, ktorým bola spoločnosť Neurológia II, s. r. o., so sídlom v Starej Ľubovni. V priebehu rokov sa okrem zmeny vlastníka (pôvodnú spoločnosť nahradila nástupnícka Neurológia III, s.r.o.) neudialo s objektom takmer nič. Už skoro desaťročie tak túto architektúru verejnosť zazívať nemôže.

Súčasný stav

Bývalý dom ČSSP je dlhodobo mimo prevádzky a chátra. Okolitý pozemok je v rovnakom vlastníctve ako budova. V súčasnosti sa využíva len priľahlá plocha parkoviska. Plošnú stopu a severo-západnú časť čelnej fasády narúša betónová podnož s drevenou konštrukciou zastrešenej letnej záhradky pohostinstva, ktoré je mimo prevádzky. V zanedbanom stave je aj okolie. Defekty vykazuje kamenná dlažba predpolia, ktoré lemujú poškodené betónové kvetináče. Pri čiastočnej rekonštrukcii bola vymenená väčšina okenných a dverových konštrukcií a výplní za nové plastové v hnedej farbe a v pozmenenom členení. Fragmenty pôvodných okien, ktoré sa ešte zachovali, sú v zlom technickom stave. Stav interiéru nie je známy, avšak je pravdepodobné, že vzhľadom na dlhodobú absenciu využívania a údržby mnohé povrchy a vybavenie degradovalo. Napriek týmto negatívam však dom stále stojí. Nedošlo k zmene fasády, búraniu ani prístavbám nových hmôt. Objekt tak stále má šancu prejsť vhodnou rekonštrukciou bez straty architektonických hodnôt.

Oživenie prostredníctvom zapojenia verejnosti

Výskumný a aktivistický kolektív Iniciatívy za modernú architektúru v priebehu roka 2025 mapoval a dokumentoval architektúru z obdobia 60. – 80. rokov 20. storočia v Humennom. Objektom záujmu sa stal aj bývalý Dom ČSSP, ktorému architektonická historiografia dovtedy nevenovala veľa pozornosti. V apríli 2025 sa uskutočnil experimentálny fotografický workshop, ktorého ústrednou témou bola otázka: „Čo bude s Červeným domom?“

Široká verejnosti mala možnosť vyjadriť svoj pohľad na budovu, jej funkciu a súčasný stav. Tým sa vytvoril priestor pre dovtedy neuskutočnenú diskusiu nad osudom tohto kultúrneho dedičstva. Prostredníctvom fotoworkshopu dostali ľudia možnosť ako zdieľať svoju vlastnú skúsenosť a spomienky z tejto architektúry spolu s možnosťou vytvoriť si zážitky nové. A to na rôznych úrovniach. Dokonca aj v súčasných podmienkach zdanlivej neprístupnosti.

V chápaní architektonickom sa prostredníctvom média fotografie participanti zamerali na formu, štruktúry, kompozície a materialitu. V kritickom pohľade zas hľadali stopy pomalého stavu zániku. A nakoniec, v reminiscencii každodenného života, sa performovaním bývalých funkcií podarilo dom opätovne „vzkriesiť“.

Monika Kicová

Literatúra a pramene

APPLEBAUM, Rachel. The Friendship Project: Socialist Internationalism in the Soviet Union and Czechoslovakia in the 1950s and 1960s. Slavic Review LXXIV, 2015, č. 3, s. 484 – 507. DOI: 10.5612/slavicreview.74.3.484

APPLEBAUM, Rachel. Empire of friends: Soviet power and socialist internationalism in Cold War Czechoslovakia, Ithaca: Cornell University Press, 2019.

BOHUŠ, Ladislav. Dom kultúry národov. Podvihorlatské noviny XXXI,  1990, č. 15, s. 1.

ČECH, Gustáv, SCHREIBER, Jozef. Pod jednou strechou. Svet socializmu XXXI, 1982, č. 49.

DULKA, Ján. Činnosť domov československo-sovietskeho priateľstva na Slovensku. Osvetová práca XXIX, 1979, č. 16, s. 32 – 33.

HUBENÁK, Ladislav, HAJKO, Vladimír, HROZIENČIK, Jozef. KSČ a naše priateľstvo a spojenectvo so ZSSR. Bratislava: Veda, 1975.

KIČOVÁ, Katarína. Spoznávať i obohacovať sa: O činnosti Domu československo-sovietskeho priateľstva v Humennom. Východoslovenské noviny XXVII, 1978, č. 285, s. 3.

KIČOVÁ, Katarína. V ústrety požiadavkám : Dom ČSSP v Humennom pri prehlbovaní internacionálnej výchovy. Východoslovenské noviny  XXVIII, 1979, č. 181, s. 4.

KOIVUNEN, Pia. Performing peace and friendship: the world youth festivals and Soviet cultural diplomacy. Berlin: Walter de Gruyter GmbH, 2023.

MALÁ, Zuzana. Prijateľstvo nie je len slovo.Bratislava VIII, 1981, č. 4, s. 44 – 45.

MIFKOVIČOVÁ, Margita. Domy ČSSP k Mesiacu priateľstva. Národné výbory, 1981, č. 22, s. 8-9.

MIFKOVIČOVÁ, Margita, BRABCOVÁ, Lýdia. Chvíľka pri samovare: Na návšteve v Dome ČSSP. Nedeľná Pravda XIII, 1980, č. 14, s. 7.

PÁLKA, Milan. Ako zlepšiť činnosť domov ČSSP. Osvetová práca XXXI, 1989, č. 3, s. 26 – 27.

PÁLKA, Milan. Práca domov ČSSP na Slovensku. Osvetová práca XXXVII, 1988, č. 2, s. 28 – 29.

SLIVOVIČ, Michal, SCHREIBER, J. Rok užitočnej práce: V najmladšom dome československo-sovietskeho priateľstva. Svet socializmu XXVIII, 1979, č. 30, s. 12.

TAHYOVÁ, Elena. Jedno z najživších zariadení v Bratislave. Osvetová práca XXIX, 1979, č. 23, s. 30 – 31.

OLAJOŠOVÁ, Marta. ed. Dom Československo-sovietskeho priateľstva Košice. 1. vyd. vyd. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1977.

VODNÁKOVÁ, G. Máme ďalší Dom československo-sovietskeho priateľstva. Osvetová práca XXX, 1980, č. 2, s. 20 – 21.

RAŠLA, Peter. Bratstvo: Z histórie a súčasnosti československo-sovietskeho priateľstva na Slovensku. 1. vyd. Bratislava: Práca, 1987.

SNA, f. Zväz československo-sovietskeho priateľstva, Slovenský ústredný výbor, 1947 – 1993, Inv. č. VT/102 – Predsedníctvo SÚV ZČSSP, 19. 6. 1974, bod 8 a.) Návrh na výstavu Domu internacionálnej družby v Humennom, šk. č. 15

SNA, f. Zväz československo-sovietskeho priateľstva, Slovenský ústredný výbor, 1947 – 1993, Inv. č. VT/102 – Predsedníctvo SÚV ZČSSP, bod 10. Výstavba Domu v Humennom 21.10.1974, šk. č. 15.

SNA, f. Zväz československo-sovietskeho priateľstva, Slovenský ústredný výbor, 1947 – 1993, Inv. č. VT/102 – Predsedníctvo SÚV ZČSSP, bod 9. Správa a záverečné technicko-ekonomické vyhodnotenie stavby Domu ČSSP v Humennom 21.9.1978, šk. č. 17

SNA, f. Dom československo-sovietskeho priateľstva, 1963 – 1990, Správy pre nadriadený orgán (MK SSR) 1971 – 87,  Súčasný stav a zámery ďalšieho rozvoja domov ČSSP na Slovensku – 1987,  šk. č. 5.

SNA, f. Fond výtvarných umení Bratislava, Inv. č. 88/77 Výtvarné doriešenie pre Dom internacionálnej družby, Humenné Investor: Stavoinvesta, Prešov J.Vachálek 1978,  šk. č. 980.

SNA, f. Dom československo-sovietskeho priateľstva, 1963 – 1990, Správa o priebehu a ukončení likvidácie Domu ČSSP, Spis o fonde Domu ČSSP 1991, šk. č. 36.

Štátny archív Košice – Humenné, f. Mestský národný výbor v Humennom, 1944 – 1991, Inv. č. 168 – 1974 – 55 – Rozhodnutie o určení stavebného obvodu pre stavbu Domu internacionálnej družby v HE, parc. č. 261/3.

Štátny archív Košice – Humenné, f. Mestský národný výbor v Humennom, 1944 – 1991, Inv. č. 155 – 1975 – 56 – Stavebné povolenie na stavbu Dom internacionálnej družby v HE

Štátny archív Košice – Humenné, f. Mestský národný výbor v Humennom, 1944 – 1991, Inv. č. 219 – 1978 – 71 – Kolaudačné rozhodnutie Dom ČSSP.

Štátny archív Košice – Humenné, f. Okresný národný výbor II. v Humennom, 1960 – 1990, Inv. č. 347 – 1987– Návrh na spracovanie predbežnej štúdie prístavby Domu ČSSP. šk. č. 36.