PBSO/Magistrát mesta Košice

Reprezentatívne sídlo strany

I keď sú dnes budovy bývalých sídel Komunistickej strany často vnímané ako pozostatok celej etapy socialistickej 2. polovice 20. storočia, ich genéza je produktom predovšetkým 70. a 80. rokov. Nastupujúci normalizačný režim sa po upevnení svojej orientácie na ZSSR, a po straníckych čistkách v členskej základni, vydal smerom k utužovaniu a programovému šíreniu vládnucej ideológie – prostredníctvom svojho rozsiahleho straníckeho aparátu. Plnenie týchto úloh si vyžadovalo potrebné materiálovo-technické zabezpečenie a náležité reprezentatívne priestory.

V hojnom počte vznikajúce budovy sekretariátov tak okrem zázemia pre výchovu nových straníkov, propagandistickú činnosť a politicko-organizačnú prácu poskytovali Komunistickej strane príležitosť, ako v mestskom priestore demonštrovať svoju silu a vedúce postavenie. Aj keď je ideologická stránka budovania týchto stavieb značne významná, nutno upozorniť aj na výlučne praktické hľadisko.

Sekretariáty straníckych orgánov boli v rámci Košíc rozmiestnené na rôznych miestach a zadávateľ (Východoslovenský krajský výbor KSS Košice) tak v požiadavke na novú budovu okrem ideologických reprezentačných účelov zdôrazňoval aj aktuálny stav priestorov nevyhovujúcich po kapacitnej stránke alebo ekonomický faktor. Jednotlivé autonómne pôsobiace orgány v samostatných objektoch mala nahradiť združená administratívna budova, ktorá by znamenala organizačné zjednodušenie práce i väčšiu centralizáciu.

Nová dominanta Nového mesta

Na základe rozhodnutia Krajského výboru umiestnil autorský kolektív výstavbu novej budovy do lokality obvodového centra Nového mesta medzi Luníky III a IV. Územie ohraničené zo Západu budovou polikliniky, ulicami Toryská a Októbrovej revolúcie (dnešnej Ružínskej) a hlavnou tepnou územia – Triedou SNP, bolo v tom čase bez atraktívnejšieho využitia. Na výrazne exponovanom mieste mierne svahovitého terénu tak vznikla solitérna stavba, ktorá mala byť hlavným bodom a vizuálnym vyústením plánovaného pešieho ťahu, ktorý by cez budúci verejný park prepojil nové centrum s tým historickým.

Rozčlenenie hmoty

Budova straníckych orgánov je príkladom, keď dal architekt namiesto univerzálnejšej formy výškového hranolu prednosť postupne sa rozvíjajúcej horizontalite, čím vhodne reagoval na danosti konkrétneho miesta s jeho miernym terasovitým profilom. Celá stavba sa skladá zo siedmych funkčných jednotiek A-G. Zatiaľ čo časť A zahŕňa terasovité plochy nástupného priestoru do objektu s hlavnou halou a časť B predstavuje hmotu dvojice zasadacích sál, časti C-G sú riešené na jednoduchých pravouhlých pôdorysoch ako autonómne trakty prevádzok mestského, okresného a krajského výboru. 

Architektonický zámer počítal s vytvorením zoskupenia odstupňovaných hmôt, kde by sa aj navonok jasne vizuálne oddelili jednotlivé funkčné celky okresného, mestského a krajského výboru, zasadacích sál a Domu politickej výchovy s predajňou kníh. Komplex zasadačiek poňal architekt ako samostatnú hmotu na nepravidelnom pôdoryse, ktorá sa v diagonále napája na hlavnú administratívnu časť a ktorej bočná strana veľkej zasadačky susedí s nástupným schodiskom. 

Kvality

V kontexte stavebného rozmachu straníckych budov KSČ a KSS môžeme dnešný Magistrát radiť k tým príkladom, ktoré ani v podmienkach nutných ústupkov a prispôsobovania sa vopred daným konštrukčným či materiálovým riešeniam nerezignovali na realizáciu autorskej myšlienky. Kombinácia až skulpturálne pôsobiacej formy zasadačiek s členitým pôdorysom, výškového odstupňovania pravouhlých horizontálnych blokov, stien vystupujúcich zo základnej hmoty do priestoru, ako aj dlhých bielych parapetných panelov pod pásom okien, tvorí zaujímavý hybridný celok, kde sa spájajú modernistické prvky architektúry 60. rokov s neskoršími brutalistickým tendenciami.

Za hodnotné možno považovať hmotovo-objemové rozvrhnutie postupne gradujúcich horizontál, ktoré reaguje na potreby daného miesta. Ďalej je to opláštenie fasády travertínom. Robustnej hmote, ktorá by za iných okolností mohla pôsobiť „ubito” a fádne, dodáva prírodný kameň (aj so svojou patinou veku) vznešenosť a istý slávnostný nádych upozorňujúci na jej významnosť, a teda i opodstatnenú monumentálnosť.

Monika Kicová

Literatúra a pramene

PAVEL, Miroslav. Odkud vládla strana. In: VORLÍK, Petr ed. (a)typ architektura osmdesátých let. Praha: FA ČVUT v Praze, 2019, s. 88 – 94.

KRIVOŠOVÁ, Janka – LUKÁČOVÁ, Elena: Premeny súčasnej architektúry Slovenska. Bratislava, Alfa 1990, s. 152 – 153.

Projektová úloha na stavbu: Prevádzková budova straníckych orgánov v Košiciach. Stavoprojekt Košice. Júl 1975, Košice. Zak. číslo: 10905 – 46132.