Nákupné stredisko a administratívna budova Jednoty
Humenné
Názov: Nákupné stredisko a administratívna budova Jednoty
Autorstvo: Peter Timkanič, Stavoprojekt Prešov, výtvarné riešenie: Oto Opršal, M. Holáková
Realizácia: 1976 – 1978
Adresa: Laborecká 17, Humenné
Typ: administratívna stavba
Pamiatková ochrana: bez ochrany
Vlastník: Ministerstvo spravodlivosti SR, KB TREND s.r.o., Kurilla Igor, Kurillová Slávka, Čičváková Zuzana
Stav: ⬤ funkcia čiastočne zachovaná, po rekonštrukcii interiérov
Budova, v ktorej momentálne sídli Okresný súd v Humennom na Sídlisku III, slúžila pôvodne ako nákupné stredisko a administratívne centrum spotrebného družstva Jednota. Prvotný návrh občianskej vybavenosti však nepočítal s touto funkciou. Architekt Otto Borodáč, ktorý stál za štúdiou súboru stavieb sídliska, pracoval pôvodne s konceptom nižšej zástavby v okolí daného priestoru. Po vypracovaní úvodného projektu sa však územie stalo predmetom záujmu humenskej Jednoty. Tým, že by zabezpečila potrebnú vybavenosť v podobe obchodov a služieb, by zároveň vyriešila aj priestorové problémy svojho správneho aparátu. Jednotlivé oddelenia v tom čase sídlili na rôznych miestach a chýbala im dôstojná budova, ktorá by prevádzku scentralizovala.
Polyfunkčná centrála humennskej Jednoty
Z iniciatívy Jednoty SD, za súhlasu hlavného investora sídliska ONV Humenné, ktorý týmto prenechal zodpovednosť za vybudovanie občianskej vybavenosti novému investorovi, získalo územie výškovú dominantu. Aby sa lokalitný program rozšíril o administratívnu budovu, a zároveň, aby zostali zachované plochy pre budúce vybavenie, bolo nutné prepracovať pôvodnú koncepciu. Projektovaním bol poverený architekt Peter Timkanič zo Stavoprojektu Prešov. Kompozične vyriešil spojenie nákupnej a administratívnej funkcie využitím klasickej schémy – podnože a výškovej hmoty. Na rozdiel od realizácií, predovšetkým zo 60. rokov, ktoré boli založené na podobnom princípe horizontály a z nej vztýčenej vertikály v podobe jednoduchých pravouhlých blokov, v tomto prípade je forma oboch častí pomerne členitá. Stupňovité riešenie a prestupovanie kvádrov dáva objektu postupnú gradáciu. Ako si povšimol aj v dobovej recenzii Václav Kohlmayer, „budova akoby postupne vyrastala z jednotlivých vzájomne poprerastaných častí.“
Dispozičné riešenie a systém prevádzky vychádzal zo zvolenej formy. V podnoži sa nachádzali veľkoplošné potraviny so samoobslužnou formou predaja, samostatné predajne mäsa, zeleniny, domáce potreby na jednej strane, druhú časť zaberali prevádzky bufetu a reštaurácie. Všetky tieto priestory mali samostatné vstupy. Hospodárska časť bola umiestnená zo severnej strany – tovar sa tak presúval po hlavnej komunikácii sídliska, z ktorej sa cez nákladné rampy následne výťahmi rozvážal do jednotlivých častí objektu.
Časť určená pre administratívu pozostávala z troch do seba zasunutých štvor a šesť podlažných hmôt. Pomerne komplikovane navrhol architekt prístup do administratívneho celku. Cez nástupné schodisko so vstupom orientovaným do námestia sa vchádzalo do hlavnej haly na poschodí. Odtiaľ boli prístupné jednotlivé kancelárske podlažia. Zároveň malo atypicky riešené schodisko väzbu aj na veľkú zasadačku na vyššom poschodí. Popri klasických kancelárskych priestoroch bola totiž na treťom podlaží umiestnená ako samostatná hmota aj časť, kde sídlilo predsedníctvo spolu s veľkou a malou zasadačkou.
Na stavbe je použitá skeletová konštrukcia Priemstav s monolitickým jadrom a obvodovým výplňovým murivom. Časť plášťa pokrýva svetlý kamenný obklad, zvyšok tvoria hliníkové fasády z boletických panelov. Výrazným prvkom presvetľujúcim vstupné schodisko a hlavnú halu sú atypické celozasklené steny z hliníkových profilov. I keď dobová kritika vyčítala autorovi nejednotnosť všetkých priečelí, použitie hliníkových konštrukcií a kamenného obkladu malo svoje opodstatnenie vo vzťahu k pohľadovým osám. Zatiaľ čo menej ušľachtilý materiál sa použil na priečelia menšieho významu ako napr. hospodársky trakt, štítové steny obložené kameňom tvoria výrazný výtvarný akcent. Architektúra je týmto jasne rozpoznateľná aj z diaľky a vnímateľná ako dominanta humenského sídliska už z hlavnej mestskej tepny tiahnucej sa pozdĺž železničnej trate.
Budova od svojho dokončenia neprešla, mimo interiérov, výraznejšou rekonštrukciou. Vonkajší plášť je zachovaný v takmer nezmenenej podobe. Celistvosť formy narúša jedine prístavba letnej terasy reštaurácie.
Objekt v roku 2004 odkúpil Okresný súd Humenné. Odchod pôvodného vlastníka a užívateľa, Jednoty SD, znamenal aj zánik funkcie nákupného centra. Vnútorné priestory administratívnej časti sa prispôsobili fungovaniu súdu, čo si vyžiadalo aj viaceré priestorové a dispozičné úpravy. Interiéry prešli v rámci rekonštrukcie najvýraznejšími zmenami. Prejavili sa predovšetkým na súčasnej materiálovej skladbe. Pôvodné povrchy sú prítomné len vo fragmentoch. Vo vnútri je to červený kameň tvoriaci obklad vstupného schodišťa a podlahu hlavnej haly administratívnej časti. Čiastočne sú zachované aj drevené obklady stien.
Vlastníctvo ako prekážka obnovy?
Administratívnu budovu v súčasnosti využíva okrem okresného súdu, aj viacero iných subjektov, ktorí majú v jej časti svoje prevádzky. Správa Analytického centra Ministerstva spravodlivosti SR z roku 2022, ktorá posudzovala investičné možnosti súdu v Humennom, konštatovala, že: „Súčasná budova súdu nie je vhodná na rekonštrukciu z dôvodu komplikovaných vlastníckych vzťahov“. Štát síce vlastní vyše dve tretiny budovy, zvyšok však patrí rôznym ďalším verejným a súkromným vlastníkom. Navyše, všetky pozemky, vrátane menšieho námestia, ktoré vedú k vstupom, sú v súkromných rukách. Prechody cez cudzie pozemky zároveň nie sú právne ošetrené zmluvami. Neusporiadané vlastnícke vzťahy sa tak stali predmetom súdnych sporov a dodnes paralyzujú akúkoľvek snahu komplexne zrekonštruovať objekt ako celok. Pritom súčasný fyzický stav nevyhnutne vyžaduje opravu. Tesnenia pôvodných okenných konštrukcií postupne degradujú a v zlom stave sú aj závesné hliníkové fasády a strechy. Plocha pred hlavným vstupom dnes zároveň slúži skôr ako podklad pre komerčnú aktivitu prenájmu miest balíkoboxom, než ako plnohodnotný mestský priestor.
Napriek dostatku financií, ktoré boli priamo určené na rekonštrukciu objektov v správe organizácií pod Ministerstvom spravodlivosti, je pravdepodobné, že administratívna budova neprejde v najbližšej dobe obnovou. Na základe odporúčaní analytického útvaru, okresný súd zvolil cestu sťahovania. Namiesto investícií do súčasného sídla, je v pláne jeho presun do novej budovy. Zdroje tak budú použité na prestavbu architektonicky priemernej budovy bývalej NBS z roku 2002, nachádzajúcej sa vedľa mestského úradu. Súčasný objekt tak príde o hlavného užívateľa. Nevyužívaná architektúra bude o to náchylnejšia na ďalšie poškodenia.
Príklad administratívnej stavby a jej okolia ukazuje, že brzdou rekonštrukcie nemusí byť vždy len častý problém nedostatku finančných prostriedkov. Do hry vstupujú aj iné premenné. Architektúru môžu ohroziť aj komplikovaná vlastnícka štruktúra, pozemkové špekulácie, či neschopnosť viacerých vlastníkov dohodnúť sa na spoločnom postupe.
Monika Kicová
Literatúra a pramene
KOHLMAYER Václav a Peter TIMKANIČ: Nákupné stredisko a administratívna budova Jednoty v Humennom. Projekt XXIV, 1982, č. 4-5, s. 72-79
KRIVOŠOVÁ, Jana a Elena LUKÁČOVÁ: Premeny súčasnej architektúry Slovenska. Bratislava: Alfa, 1990, s. 153.
BABJAK, Marek: Prestavba NBS na Okresný súd Humenné: štúdia. (nepublikovaný dokument)
Analytické centrum Ministerstva spravodlivosti SR: Posúdenie investície obstarania budovy pre Okresný súd Humenné, 2022. (nepublikovaný dokument)
OTRIOVÁ, Jana. V hre bolo viac budov. Ponuka za 1,4 milióna bola pre súd najlepšia, tvrdí rezort. Korzár Zemplín [online]. Dostupné na: https://zemplin.korzar.sme.sk/c/23171280/v-hre-bolo-viac-budov-ponuka-za-14-miliona-bola-pre-sud-najlepsia-tvrdi-rezort.html