Poliklinika pri NsP II.

Stavby pre zdravotnícke účely –  nemocnice, polikliniky, liečebné ústavy, laboratóriá alebo kúpeľné centrá –  patrili k významným a náročným projektom socialistického stavebníctva. Práve na zabezpečení všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti „stál“ sociálny program vládnucej Komunistickej strany. Napĺňať ho, znamenalo zahrnúť do investičných plánov výstavbu zdravotníckej architektúry, ktorá by na území celého Slovenska vytvorila vyhovujúcu sieť zariadení s dostatočnými kapacitami pracovísk, personálu a lôžok.  Od 60. rokov sa tak popri veľkých komplexoch skeletových monoblokov v krajských mestách (nemocnice v Košiciach, Banskej Bystrici, na Kramároch v Bratislave) budovali zdravotnícke zariadenia poňaté ako koncentrované monobloky menších mierok aj v okresných centrách. V rámci profilácie zdravotníckych zariadení išlo napríklad o nemocnice s poliklinikou II. typu (NsP II.) v Galante, Trebišove alebo Nových Zámkoch. Zmenou oproti minulosti bola snaha o umiestnenie nemocničných areálov do vnútornej štruktúry mesta. O to dôležitejšiu úlohu hralo urbanisticko-architektonické riešenie, ale aj uplatnenie zelene.

Podobne tomu bolo aj v Humennom.  S cieľom „zlepšiť materiálno-technickú základňu zdravotníctva v okrese“, vypracovala v roku 1979 architekta Tatiana Čudrnáková z bratislavského Zdravoprojektu úvodnú štúdiu nového zdravotníckeho zariadenia. Po dielčích dodatkoch a zapracovaní požiadaviek priameho investora OÚNZ Humenné, vznikol v roku 1982 úvodný projekt a následne sa o dva roky neskôr začalo s výstavbou polikliniky, ktorá mala tvoriť základ novej nemocnice s poliklinikou II. typu. Na rozdiel od spomínaných skorších stavieb, ktoré boli realizované ako celok naraz, v tomto prípade sa počítalo s etapovitou výstavbou. Tá mala suplovať častokrát dlhú dobu od projektu k dokončeniu stavby tým, že jednotlivé celky areálov sa dostávali do užívania postupne.

Na rovinatom teréne v južnej časti nemocničného areálu, ohraničeného budovou OÚNZ a gymnázia, vznikla ako prvá 10 podlažná poliklinika pre dospelých. Na polikliniku nadväzovala v 2. etape výstavba objektu širších komponentov a následne lekárne a hematologicko-transfúzneho oddelenia. Neskôr sa počítalo s postupným dobudovaním operačného traktu a lôžkových pavilónov nemocnice.

Hlavný objekt polikliniky na pôdoryse „H“ tvorí dvojica monoblokov prepojených centrálnym komunikačným jadrom. Dominanta nemocničného areálu zároveň zaujala najexponovanejšie miesto, kedy sa pohľady na výškovú stavbu otvárajú z juhovýchodnej aj západnej strany. Tvarovaním hmôt a priestorovým rozvrhnutím funkčných vzťahov tak autorka nadviazala na zaužívanú schému predchádzajúcich príkladov centralizovaných zdravotníckych komplexov.

V polovici 80. rokov sa však do popredia architektonicko-teoretických úvah začínajú dostávať myšlienky o humanizácii architektúry. Témou sa stáva veľkosť, ktorá by mala viac zodpovedať ľudskému merítku, začlenenie do prostredia a psychologické aspekty architektúry. Kritika výškových komplexov založených na monoblokovom systéme s centralizovaným vertikálnym jadrom, pri  ktorých bola do popredia stavaná skôr funkčnosť a ekonomickosť prevádzky než pôsobenie architektúry na človeka, pochopiteľne rezonovala aj pri zdravotníckej architektúre. V projektoch sa tak okrem zvládnutia technologickej stránky a racionálnej dispozície, spomína aj nutnosť vytvoriť vhodné „životné prostredie“, ktoré bude mať priaznivý efekt na liečbu a zdravie pacienta. Alternatívou k výškovým monoblokom boli realizácie, ktoré sa snažili využiť rovinatý terén a komponovať hmotu do nižších horizontál (NsP I. Svidník, NsP II. Spišská nová Ves). Spomínaná humanizácia architektúry sa však netýkala len mierky a objemu hmôt, väčší význam sa pripisoval aj interiéru a celkovému dizajnu.

Koncept interiérov je dôležitou súčasťou humenskej polikliniky.  Ako píše autorka v sprievodnej správe k ideovému návrhu, jednotlivé diela sa nemali chápať len ako dekorácia, ale ako súčasť daného celku s ohľadom na špecifickosť zdravotníckeho prostredia. Snahou autorského kolektívu bolo dotvoriť „prostredie areálu optimistickými motívmi, navodzujúcimi atmosféru pohody, optimizmu a harmónie.“ Ideovo-estetické dotvorenie hlavných priestorov riešilo priečelie objektov, vrátane umiestnenia hlavného diela A. Trizuljaka v exteriéri, vstupné priestory, priestor jedálne, čakární a spojnicové chodby na poschodiach, sprístupňujúce poliklinické oddelenia. Súčasťou bol aj na mieru zhotovený informačno-orientačný systém pozostávajúci z piktogramov a farebného rozlíšenia. Ten dodnes označuje jednotlivé oddelenia a umožňuje jednoduchú orientáciu. Keďže väčšina prvkov bola atypická a zároveň možnosti vtedajšieho dodávateľa OPP Humenné obmedzené, zvolila sa jednoduchá kovovo-trubková konštrukcia. Špecifickým ohýbaním za použitia rôznorodej farebnej škály boli tvorené nástenkové pútače, kvetináče a ďalší mobiliár.

V roku 2012 Prešovský samosprávny kraj schválil predaj budovy polikliniky firme NBP s.r.o. za 1,9 mil. eur. Argumentom bol nedostatok financií potrebných pre nutnú rekonštrukciu havarijných častí. Následne súkromný vlastník pristúpil k stavebným úpravám. Došlo k výmene výťahov, zaskleniu átria, výmene vstupných presklení, okien a rekonštrukcii jedálne s bufetom. Interiér jedálne bol úplne zmenený, avšak komunikačné spoločenské priestory hlavného vstupu a chodieb ostali v pôvodnom materiálovom prevedení. Priestoru tak stále dominujú mramorové obklady stien a podláh, či zavesený hliníkový podhľad „FEAL“. Zachované sú aj celozasklenné spojovacie dvere z hliníkových profilov s pôvodným grafickým označením a časť charakteristického mobiliáru. Výraznejší zásah sa neudial ani na fasádnom plášti, ktorý tvorí okrovo-červená kombinácia keramického obkladu. Na opadaných miestach ho však postupne nahrádza nová povrchová úprava len vo forme omietky.

Monika Kicová

Literatúra a pramene

MAĽAROVÁ, Irena a AMBROVÁ, Helena. Výstavba okresu Humenné od roku 1945 do roku 1972. Humenné: Okresná knižnica, 1973.

RAJCHL, Jaroslav. Architektonická tvorba v zdravotníckej výstavbe. Projekt XXIX, 1987, č. 2, s. 8 – 9.

UHLIARIK, Viktor. Rozvoj zdravotníckej architektúry v SSR. Projekt XXIX, 1987, č. 2, s. 5 – 7.

Slovenský národný archív, f. Fond výtvarných umení Bratislava, II.2.2.1 – Akcie – sochárska tvorba, č. 45-49/87: Informačno orientačný systém pre NsP Humenné , 1989, šk. 1128.

Na poliklinike už kolaudácia. Podvihorlatské noviny  XXIX, 1988, č. 31, s. 1.

Nové priestory pre zdravotnícke služby.  Podvihorlatské noviny XXIX, 1988, č. 36, s. 1.

Slová naplnia činmi. Podvihorlatské noviny XXVI, 1985, č. 9, s. 1.