Sobášna sieň

Sobášna sieň vznikla na okraji Mestskej pamiatkovej rezervácie ako nová prístavba k budove historickej radnice. Secesný objekt, v tom čase slúžiaci Obvodnému národnému výboru, síce disponoval menšou sálou, avšak dlhodobo kapacitne nepostačoval. Prevádzka svadobných obradov si vyžadovala vhodnejšie priestory, ktoré by odzrkadľovali význam slávnostného aktu. Zámer investora – Mestského národného výboru – sa nakoniec po viac ako desaťročnej dobe, podarilo zrealizovať. S priamym napojením na budovu radnice a vytvorením menšieho vejárovitého námestia začlenil architekt Pavol Merjavý celý administratívny celok do priestoru medzi Hviezdoslavovou a Strojárenskou ulicou, kde v tom čase vznikalo viacero účelových investícií ako Štátna banka československá (J. Šprlák-Uličný) a Krajská politická škola s internátom (P. Merjavý).

Architektovi sa podarilo presadiť upravený typizovaný konštrukčný systém z oceľového skeletu a zjednotiť starší celok s novou prístavbou využitím presahujúcej manzardovej strechy. Jej charakteristický obal tvorený hnedo-červeným hliníkovým obkladom Hunter Douglas, obdobne použitý Merjavým aj na stavbe krematória, tvorí dominantný výrazový prvok vonkajšieho plášťa. Zdôrazňuje tiaž a hmotu, ktorá sa rozprestiera nad subtílne riešeným parterom v podobe stĺpov a stien obložených travertínom.

Dispozícia vychádza z funkčnej jednoduchosti. Jednosmerná prevádzka s hlavným vstupom orientovaným do námestia s parkoviskom vyúsťuje do centrálneho priestoru sobášnej sály na poschodí. Tá je riešená na štvorcovom pôdoryse, pričom hlavnú prístupovú os umiestnil architekt neštandardne do priečnej diagonály. Takéto rozvrhnutie priestorových vzťahov podrhlo umiestnenie strešných svetlíkov aj systém svietenia vo forme typizovaných guľových lustrov. Základnej myšlienke smerovať všetky pohľady od vchodu smerom k centru diania, k čelnej stene s obradným stolom, sa prispôsobilo aj rozmiestnenie sedadiel. Na riešení objektu sa podpísala aj činná spolupráca s výtvarnou scénou (Margita Balšiaková, Nikolaj Feďkovič, Alexander Eckerdt, Viera Černáková). Reliéfy na stenách, maľba či textilné tapisérie sú citlivo komponované ako súčasť priestoru.

Exteriér aj interiér objektu je dnes stále v pôvodnej podobe. Vo vnútri sa zachovali kamenné aj drevené obklady stien a parapetov, deliace steny predsália s umeleckými dielami, nosné stĺpy s koženkovým povrchom a chrómovým orámovaním, vybavenie šatne na prízemí aj drevené, plastické a zrkadlové obklady obradnej siene. Rovnako tak kompletný mobiliár vrátane autorského sedenia a osového systému svietenia.

Košické sobášne siene a ich interiéry, okrem spomínanej predovšetkým tie v mestskej časti Juh, Západ či bývalá sieň v Jakabovom paláci, predstavujú všeobecne rozpoznateľnú architektúru. Sobášna sieň na Hviezdoslavovej je zároveň najvyťaženejšia v meste. Trpí však viacerými technickými nedostatkami súvisiacimi so zastaranosťou materiálov. Travertínový obklad stien na prízemí na niektorých miestach opadáva. Povrchy znehodnocujú graffiti. Konštrukcie okenných a dverových preskení či strešný plášť vykazujú znaky opotrebenia s viditeľným poškodením.

V najbližšom období by sa mal realizovať projekt rekonštrukcie, ktorý počíta s výmenou vzduchotechniky, inštalovaním vnútorného výťahu do extistujúcej dispozície a vytvorením sociálneho zariadenia pre imobilných. Nedávny energetický audit, ktorý si dalo Staré mesto ako vlastník objektu spracovať, zároveň odporúča výmenu všetkých pôvodných hliníkových a drevených rámov presklení a zateplenie objektu. Lokácia v pamiatkovej rezervácii poskytuje budove čiastočnú ochranu, tá sa však nevzťahuje na mimoriadne zachovalý, architektonicky a umelecky hodnotný interiér. Nevhodné stavebné zásahy by mohli negatívne ovplyvniť celkovú kompaktnosť diela.

Ambivalentný postoj vlastníka k architektonickým hodnotám dokladá aj prístup k exteriéru budovy. Výrazná uličná stena na severnom priečelí pokrytá travertínom sa s odobrením mestského úradu stala podkladom pre pouličné umenie nízkej kvality. Namiesto vyčistenia prírodného kameňa došlo k falošnej revitalizácia verejného priestoru. Výsledkom je poškodený kamenný obklad, „zadžabaný“ ľúbivými motívmi za hranicou gýča.

Monika Kicová

Literatúra a pramene

FABIAN Jozef a MERJAVÝ, Pavol. Sobášna sieň v Košiciach. Projekt XXXII, 1990, č. 7-8, s. 17 –19.

MERJAVÝ, Pavol. Sobášna sieň v Košiciach. Projekt XXII, 1980, č. 6, s. 47.