Vysoká škola technická

Ústredná budova areálu dnešnej Technickej univerzity v Košiciach spolu s aulou vyrástla na Letnej ulici v roku 1972. Idea vybudovať prvú slovenskú techniku však siaha až do raných poprevratových rokov po 1. sv. vojne. Úsilie získať pre mesto tak dôležitú inštitúciu akou bola vysoká škola, vyvrcholilo prijatím zákona z júna 1937 o zriadení vysokej školy technickej v Košiciach. Nasledujúce vládne nariadenie z augusta 1938 stanovilo organizačný štatút a oficiálny názov školy – Vysoká škola technická Dr. Milana Rastislava Štefánika v Košiciach.

Areál školy bol situovaný na mieste, kde sa v roku 1938 konala Výstava východu ČSR v rámci osláv 20. výročia vzniku prvej Československej republiky. Už pri výstavbe areálu sa myslelo na budúce využitie.  Hlavné pavilóny zo železozobetónových konštrukcií mali byť po výstave prispôsobené školským účelom. Počítalo sa aj s výstavbou novej ústrednej budovy rektorátu. K tomuto kroku však už nedošlo.

Otvorenie a začiatok činnosti Vysokej školy technickej Dr. Milana Rastislava Štefánika v Košiciach bolo prekazené novembrovými udalosťami predvojnového roku 1938. Po viedenskej arbitráži a narušenej územnej celistvosti štátu bola vysoká škola nútená niekoľkokrát sa presťahovať, až sa nakoniec usídlila v Bratislave, kde vytvorila základ pre Slovenskú technickú univerzitu. Vysoká škola technického zamerania v Košiciach tak svoju činnosť začala až v roku 1952 pod názvom Vysoká škola technická. Univerzitný komplex sa však dočkal doplnenia o ústrednú budovu s aulou až o ďalších 20 rokov neskôr.

Hlavná budova univerzity je výraznou blokovou stavbou. Čelná fasáda šesťpodlažnej budovy je rytmicky rozdelená rastrom okien a pilastrov. Prvé nadzemné podlažie tvorí sieť malých štvorcových okenných otvorov, nad ktorými sa vinie subtílny presklený pás. Druhé nadzemné podlažie je od prvého oddelené horizontálnym vlysom. Rady obdĺžnikových okien sa odtiaľto tiahnu naprieč celou fasádou. Najvýraznejším prvkom sa tu stáva vystupujúca hmota zastrešeného balkóna, neseného dvoma stĺpmi. Tretie až šieste podlažie nadväzuje rastrom tvoreným pilastrami a pozdĺžnymi okennými otvormi. Východný a západný štít je obložený maloformátovým žulovým obkladom nepravidelnej hrúbky. Osobitným prvkom budovy je vlnovka (prepojená s kupolou observatória), ktorá ozvláštňuje strechu a koncepčne kontrastuje s pravidelnosťou striedania elementov priečelia.

K rektorátu je prostredníctvom balkóna pričlenená budova auly. Hmota auly vystupuje z osi hlavnej budovy, čo je akcentované aj konvexným zahnutím jej priečelia. Na rozdiel od hustého rastra hlavnej budovy univerzity, aula pracuje s povrchom fasády voľnejšie. Centrálna symetrická stavba púta pozornosť ohraničeným priečelím, na ktorom sa striedaju sklenené okenné tabule s (pôvodne) čiernym presklením. Napriek existujúcemu prepojeniu s hlavnou budovou, tvorí aula samostatný vizuálny celok.

Zatiaľ čo omietky budov zostávajú v pôvodnom stave, okná a presklenia boli vymenené. Zásadný rozdiel oproti pôvodnému vzhľadu predstavuje výmena čiernych presklení na fasáde auly za biele. Táto zmena uberá pôsobivosť rytmickému striedaniu prvkov, ktoré boli tvorené originálnou materialitou a farebnosťou.

Status vzdelávacej inštitúcie architektúre univerzitného komplexu zaisťoval reprezentatívny charakter. Celkovo sa dvojica budov efektne vysporiadala so svojou dominantou horizontalitou, ktorá je vyvážená vertikálnymi akcentami v podobe pilastrov. Pravidelná štruktúra fasády hlavnej budovy je rytmicky doplnená o architektonické prvky, ktoré ju ozvláštňujú, oživujú. Sú nimi predovšetkým balkón a strešná vlnovka. Tie pohľad pozorovateľa vedú až k predsadenej zahnutej hmote auly.

Nikola Schnitzerová, Monika Kicová

Literatúra a pramene

KONEČNÝ, L. Moderný areál VŠT. Smena. 1970.

SULAČEK, Jozef. Začiatky Vysokej školy technickej Dr. M. R. Štefánika v Košiciach. Košické historické zošity 3/1993. Košice : Štátny oblastný archív. 1993.

SULAČEK, Jozef. Zápas o slovenskú techniku v rokoch 1919-1938. Košice: Štátna vedecká knižnica v Košiciach, 1996.

Košická „Technika“ účelná. Technické noviny. 1970.

Jedinečné dielo. Východoslovenské noviny. 1971.